OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Náučný chodník Kamenica

6. Slovenský Semmering

Slovenský Semmering - železničná trať ŽSR 171 Zvolen - Diviaky (Vrútky)

Trať Zvolen - Kremnica - Diviaky bola postavená v rokoch 1870 - 1872, ako súčasť Uhorskej severnej železnice, spájajúcej Budapešť s Vrútkami na Košicko-bohumínskej železnici. Stavba trate bola technicky veľmi náročná, hlavne prechod cez Kremnicu, ktorý v tej dobe patril medzi odvážne projekty železničného staviteľstva. Náročnosť výstavby dokumentuje úsek od Hronskej Dúbravy po Kremnické Bane, kde na úseku 35 km prekonáva výškový rozdieľ 512 m, na dlhých úsekoch stúpa až 16 ‰ a tak isto klesá (16 ‰) z Krmnických Baní do údolia Turca. Trať sa prediera cez Kremnické vrchy, pridŕžajúc sa úpätí, množstvom tunelov a dlhých násypov. Pre maximálne zníženie nákladov (pozn. šetrilo sa už aj v tých rokoch) na stavbe bola výlúčena stavba mostov a viaduktov.

V roku 1871 na stavbe trate pracovalo pod vedením vrchného inžiniera Richarda Brechtleho denne 6000 až 7000 robotníkov skúsených pri prácach s kameňom. Boli prevažne z južného Tyrolska, Kraňska a severného Talianska, ďalej aj Česi, Moraváci, Bulhari a Rumuni. Z domácich obyvateľov z okolitých dedín sa na stavbe zúčastnilo iba malé percento, zvyčajne iba ako furmani pri odvoze a dovoze materiálu na kratšie vzdialenosti a ako pomocní robotníci.

Na trati bolo pôvodne postavených 10 tunelov s celkovou dĺžkou 2763 m., v neskoršom období boli 2 skalné zárezy preklenuté liatym betónom (Hrenca II a Kremnický) a jeden tunel predĺžený o galériu (Sohler), čím celkový počet tunelov stúpol na 12 s dĺžkou 3062 m.
Tunely na trati v smere od Hronskej Dúbravy: tunel Pitelová (dlhý 374 m), Veľká Skalka (213 m), Malá Skalka, Skalica (67,30 m), Kečka (338,30 m), Bartoška (106 m), Hrenca I (487 m), Hrenca II (129 m), Sohler (659 m), Kremnický (122 m), Blaufus (531 m), Turček (37 m).

Trať pre svoj horský charakter a krásu prírody ktorou prechádza, hlavne v úseku Hronská Dúbrava - Kremnické Bane sa nazýva Slovenský Semmering. (Semmering je alpský priesmyk v nadmorskej výške 985 m v Rakúsku medzi Dolným Rakúskom a Štajerskom. Tu bola vybudovaná prvá horská železnica v Európe)

 História a zaujímavosti trate:

  • Dr. G. K. Zechenter - Laskomerský ( životopis » ),  pre túto trať spracoval geologickú mapu tohoto územia "Geologický opis železničnej čiary od Jalnej po Štubňu". Sám osobne celú lokalitu preštudoval (zozbieral horniny) a vytvoril prvú geologickú mapu v slovenskom jazyku.

  • Trať bola odovzdaná do užívania 12. 9. 1872.

  • Prvý osobný vlak bol z Vrútok vypravený 12. augusta o 1:18 hod. v Kremnici bol o 3:47 hod. a do Budapešti prišiel o 12:51 hod. Opačne bol z Budapešti vypravený zmiešaný vlak (osobné a nákladné vozne spolu) 11. augusta o 23:00 hod., do Kremnice prišiel 12. augusta o 11:03 hod., a do Vrútok o 15:05 hod.

  • Na trati sa nachádza najhlbší zárez na Slovensku medzi z. Stará Kremnička a žst. Bartošová Lehôtka.

  • Jediná galéria (galériový tunel, ako ochrana pred zosunom kamenia a snehu), má 12 otvorov a dĺžku 48,6 m - medzi žst. Kremnica a žst. Kremnické Bane (pred tunelom Sohler).

  • Tunel Turček, najkratší jednokoľajný tunel na Slovensku - 37,70 m., ktorý je postavený v klesaní 16 ‰, v ostrom ľavotočivom oblúku.

  • Tunel Skalica  má v súčasnosti dĺžku 67,30 m. Pôvodne bol o 20 m kratší, ale zvetrávanie ryolitových tufov na výlomoch vyvolalo v r. 1937 potrebu tunelovú rúru predĺžiť. Pri prechode frontu boli obidva konce tunela vyhodené do vzduchu a súčasné portály boli rekonštruované v rokoch 1946-48 ako betónové (predportálové múry ostali pôvodné kamenné).

  • Tunel Kečka (v historických materiáloch „Käčka“). Razený bol v pevnom ryolitovom kameni (pravdepodobne výplň sopečnej dutiny – dajka), takže po výstavbe v roku 1872 ostalo 136 m tunela bez obmurovky (včítane východového kremnického portálu). Až v rokoch 1954 až 1970 sa tunel kompletne dobetónoval. Pritom sa na východnej strane v rokoch 1956-60 predĺžil o 35 metrov a vznikol tak portál s plášťom viditeľným aj z cesty v doline. Vchodový portál pri pamätnej tabuli je pôvodný kamenný. Zaujímavosťou je, že hoci kremnické tunely nie sú tak zavodnené, ako harmanecké (ktoré boli razené vo vodonosných vápencoch), pred Kečkou bola v skalnom výlome zachytená pramenná jímka (po predĺžení tunela bola upravená v tuneli do šachty). Súčasná dĺžka tunela je 338,30 m.

  • Železničný priepust v km 237,464 (pri tunely Kečka, laikmi považovaný za tunel pod traťou) bol postavený v roku 1872 pri výstavbe trate. Vzhľadom na to, že sa tieto priepusty budovali v strmších horných častiach dolín, ktoré trať prekonávala vysokými násypmi, museli mať solídnu stavbu. Na to, že tento priepust (dlhý 69,60 m, vysoký 2,40 m, široký 2,00 m, presypávka pod koľajou vysoká 10,30 m) má takmer 130 rokov, je vo veľmi dobrom stave. Vzhľadom na jeho rozmery sa dá predpokladať, že slúžil nielen pre odvodnenie občasného vodného toku, ale aj pre povozy. Neďaleké priecestie sa vybudovalo až potom, keď šírka priepustu lesným hospodárom prestala vyhovovať.

  • V máji 1919 pri obsadzovaní Slovenska maďarskou Červenou armádou, maďari vypravili zo Zvolena do Kremnice pancierový vlak, ktorý sa dostal po tunel Skalica. Ďalej nemohol pokračovať pre porušenú trať, čo využili československý vojaci a za pancierovym vlakom tak isto porušili trať, čím znemožnili vlaku pokračovať v ceste a maďarskí vojaci sa vzdali.

  • 24. 8. 1944, bola trať akciou sovietskych partizánov, ktorí podmínovali trať v tuneli Hrenca a zatarasili ju dvoma vykoľajenými vlakmi, neprejazdná. Priama doprava na tejto trati nebola obnovená počas celého SNP.

  • V októbri 1944, počas SNP, v čase útoku nemeckých vojsk na povstalecké územie sa do bojov pri obci Stará Kremnička prvýkrát zapojil pancierový vlak Štefánik.

  • 27. 12. 1944 bol  na žel. zastávke Stará Kremnička vykoľajený nemecký vojenský trasport (37 vagónov plných vojakov, streliva a vojenskej techniky).

  • V marci 1945 Nemci pri ústupe, pred príchodom Sovietskej armády zničili trať z Hronskej Dúbravy až po Kremnicu. Veľkým hakom, ktorý ťahali za rušňom, rozlámali všetky podvaly.